Všetko sa to začalo v roku 2002 keď si dvaja nádejní začínajúci gitaristi Maťo „Šuďo“ Šudila a Ondro Mazúch zaumienili že si založia vlastnú kapelu. Pracovný názov tohto two-man bandu bol SAVANT. Kompozične tvorivé obdobie prinieslo množstvo songov, riffov a textov, väčšina z nich sa zachovala v elektronickej podobe (GP3 a pod.) Išlo hlavne o tracky v rýchlejšom technickom duchu ktoré nehráme, no možno raz sa k nim vrátime. No a vtedy som do hry nastúpil ja (Pavol „Pablo“ Gajdoš) keď ma kamoš zoznámil so Šuďom, vraj že dotyčný hráva riadne zveriny, takže som bol zvedavý čo je to za týpka. Prvýkrát sme sa videli v Sielnici na fare kde som ja chodieval na gitarový akustický kurz (hlavne kvôli tomu aby som vedel aký akord sa ako volá, a bolo to navyše zadara :) No a Šuďo už vtedy paktoval so Sliačskymi gospelákmi takže sa tam v ich spoločnosti aj raz ocitol, dali sme sa do reči, zahrali a zaspievali sme si spolu, začali sme si vymieňať disky a baviť sa spolu ako. Šuďo mi pripadal už vtedy dosť ambiciózne a dospelo (možno kvôli brade:) a veci čo hral (alebo skúšal hrať:) boli úplne iné ako som počul predtým. Riešil sóla, tappingy, hammery, kadejaké stupnice a to sa u dvadsaťročného chalana nevidí často. Hudobne sme sa zhodli hlavne na melody a prog power veciach ako Helloween, Savatage, Angra, Symphony X s tým, že aj my raz budeme hudobne na takejto úrovni:) No a tak ma raz zobral Šuďo po čase na Sliač k Oňovi domov na kvázi prvú skúšku len tak si zabrnkať a zanôtiť. Ondro sa mi na prvý pohľad javil ako trochu utiahnutý ale maximálne skromný chalan no jeho hra ma presvedčila okamžite. Hlavne rytmika pravej ruky a jeho pílenice boli pre mňa dovtedy nevídané, takisto ako jeho old school vkus uprednostňujúci Priest, Metallicu, Maiden, Scorpions a celú rockovú starú školu. Všetci mladí muzikanti v podobnom veku boli odrastení buď na Nirvane, Sepulture alebo Slayeri, ale Ondík doma točil bez problémov Europe a Cinderellu! Gitaristi si zapojili cez PC svoje prebustrovane gitary a ja som sa do toho snažil spievať (vtedy fakt dosť otrasne). Išlo o covery Wasting Love od Iron Maiden, Renegade od Hammerfall a Scarlet Rose od Edguy. Pravdu povediac som z toho nemal dobrý pocit – žiadny rytmus, groove, a do toho moje prvé spevácke pokusy, aj keď treba priznať že taký Wasting Love na začiatok je dosť veľké sústo:). V apríli 2003 si Šuďo dal od muziky pauzu pretože sa nedobrovoľne rozhodol brániť štát a skupina tým pádom chtiac - nechtiac upadla, keďže okrem coverov a Ondríka nebolo nič, žiadny členovia, songy, skúšobňa, ciele, koncepty a ani motivácia. Ja som medzitým dakedy v 2003 odohral pár skúšok so skamošenými Zvolenskými HC trashermi Atmosfer, kde som za basou nahradil Tomáša, ktorého to celé moc nebavilo. Nemal som ale vlastný nástroj ani aparát, a aj moje predstavy boli trocha iné, takže po asi piatich skúškach (s mojej strany skôr improvizovaných) sme sa s chalanmi dohodli, že bude lepšie, keď si spravím vlastný band a 4 struny som teda definitívne prenechal mladučkému Balkymu, ktorý s nimi reže dodnes. No a tá vlastná kapela sa aj čoskoro konala. V novej skúšobni (v meke zvolenskej scény v Bučine) a s novými ľuďmi vznikal opäť raz ďalší all star band. Do spoločnej miestnosti nás prichýlili crossoveráci Náhodní Známi a tak sme znova začali od samého začiatku. Okrem mňa za gitarou a mikrofónom tam pôsobili Matúš Kabina (mal byť pôvodne basista, ale nakoniec sme sa zhodli že bude radšej klávesák). Ďalšími spoluhráčmi boli Šramo (git) a Maco (dr), s ktorými som občas robil najalternatívnejší hluk už predtým v Macovej pivnici takisto ako Matúš ešte predomňou. No a keďže Matúš bol už vtedy klávesista, spevák a hlavný textár ako basáka som poprosil už civila Šuďa, či by neskúsil pohrať. Tak sme to teda skúsili, tých pár mesiacov (asi tri) čo to vydržalo, volali sme sa Soulfire a zanechali po sebe pieseň Eyes Of The Raven, takú 3 polobaladu skôr smutnú vec, ale veľmi vydarenú, myslím. Ten čas bol fajn, dosť intenzívne sme skúšali, ale po chvíli to celé krachlo, zlyhal hlavne ľudský faktor, názory na hudbu a hodnoty, no a o muzikantskom aspekte ani radšej hovoriť nebudem, keďze sme hrali viac menej bezcieľne a bez toho aby sme si ujasnili základné veci. Bohužiaľ... Skončilo to dosť tragicky a rozišli sme sa dosť v zlom a aj so Šuďom som si vtedy mierne povedané nemal veľa toho čo povedať. Hnev po pár týždňoch vystriedala nechuť a rok 2003 sa tým pádom nedialo spoločne nič podstatné. No ale s časom horúce hlavy chladli, vo Zvolene čoraz viac deciek začínalo s muzikou a vznikali stále nové a nové bandy všakovakých štýlov, no len ten metal so spevom a melódiami tam stále chýbal. A aj preto sme sa v máji 2004 nejakou náhodou stretli so Šuďom v meste a rozhodli sme sa, že to asi ešte raz asi naposledy skúsime. No boli sme na tom rovnako ako predtým, dvaja relatívne virtuózni gitaristi a ja nesformovaný spevák, nič viac nič menej. Hlavný problém bol ako vždy bicman. Tých ako je známe nie je veľa a na rýchli dvojkopákový metal to platí dvojnásobne. Tak sme sa po dlhej dileme, či ho osloviť dali do reči a neskôr aj do partie s Ivkom Hraníkom z Lieskovca, bratom mojej priateľky Ľubky. Ivko je z muzikálnej rodiny (jeho ocino vie hrať prakticky na všetko na dosť vysokej úrovni) a okrem bubnov trénuje občas basu a navyše podľa mňa skvelo spieva. Chalan mal drumkitt dokonca doma vo svojej izbe a aj dosť frekventovane to aj dával najavo, často sa stávalo že keď som u nich doma spal ma ráno budili práve Ivkove klepačky a beaty. Súpravu mal síce možno ešte v mizernejšom stave ako Maco, bohužiaľ tiež len jeden pedál, a zvárané činely ale jeho štýl a prejav bol oveľa metalovejší a ako stvorený pre náš band. Hral rýchlo, hlasno a dosť presne, no a viac nám nebolo treba. Aj keď v minulosti vraj jamoval covery od Death s nejakým maníkom a občas búchal v LA v kulturáku na deň matiek, jeho skúsenosti s naozajstnou kapelou boli chabé, tak ako naše. S Ivkovým príchodom prišla aj skúšobňa a to priamo v jeho detskej v rodinnom dome. A kapela bola na svete, bez názvu, bez vlastných vecí, ale s členmi, s miestom na hranie a s jediným jasným cieľom: hrať METAL. Najprv sme sa rozhodli, že nacvičíme covery aby sme sa zohrali a potom začneme tvoriť. Tak sme sa na začiatok rozhodli pre Paranoid od Black Sabbath (asi ako každý) Breakin´ the law od Judas Priest, Vain Glory Opera od Edguy a pre speedovku Starlight od Helloween. Skúšali sme aj The Chance takisto od tekvíc a Renegade od Hammerfall, ale toho sme sa našťastie po čase vzdali (pretože to znelo dosť zle:). Začiatky boli naozaj ťažké, no po čase sa prvé dve veci ako tak dali počúvať, no Starlight som s basou nestíhal (popri speve som ešte aj basoval) a takže bola zas dilema s basistom. Vtedy Šuďo asi po mesiaci zavolal Miškovi Dachovi svojmu bývalému basketbalovému spoluhráčovi a Ivkovmu ex spolužiakovi, jam partnerovi Chuldinerových prerábok, či by sa k nám nepripojil. Miško bol prekvapený, ale keď počul, že hráme metal a že búcha Ivko nemohol odmietnuť. Chalanisko síce v živote nehral na base, ale keďže gitaru zvládal musí aj basu, veď má len 4 struny, ni :)? Popri skvelej base je Mišo zároveň schopný zborista, no jeho hlavný prínos ako výnimočný songwriter sa ukázal až neskôr pri komponovaní. Spočiatku s nami hrával stále prebraté veci, stále v detskej na požičanej base od Ivkovho oca a stále cez úbohé päťkolíky ako my všetci. No a vtedy sme si povedali, že to musíme nejako zvážnieť a skoordinovať po každej stránke, takže najprv sme začali s výmenou skušobne. V decembri sme sa presťahovali do môjho bydliska - Sielnice, do opusteného starého gazdovského domu po mojom strýcovi, kde sme začali naozaj hrať. V miestnosti asi 5 x 5 s obrovskou vlhkosťou a 90kovými múrmi sa v teple starodávnej kachľovej pece začali rodiť prvé naše vlastné skladby a hromadiť nový aparát. Ako veci naberali na obrátkach, čoraz viac sme cítili potrebu konečne sa nejako volať, mať vlastný cool názov, logo a tým pádom aj identitu ako každá normálna kapela. Po dlhom predlhom uvažovaní, či skôr kombinovaní sme sa definitívne dohodli že sa budeme volať ART OF CREATION, čiže umenie tvoriť, čo myslím dokonale vystihuje našu motiváciu tak muzikálnu ako myslím a dúfam aj ľudskú. Hudobne sme sa skutočne nikdy neobmedzovali, a nezamýšľali, či je ten riff dosť tvrdý alebo ten spev dosť vysoký, proste hráme čo vieme a čo sa nám páči. Jediné čo viem je, že je to metal, s dôrazom na melódiu, originalitu, atmosféru a odkaz. No a ešte k tomu aby to bolo dobré:). V našej skúšobni sa občas zjaví aj Spectral Void - kapela mladých chalanov okolo Matúša Kabinu, hrajúca takú pomalšiu jesennú muziku a Proggnosis, čo je môj prog rockový projekt, kde búcham hlavne na bubny. Za zmienku stojí aj neúspešný casting na post klávesáka, konkrétne sa o to pokúšal dodnes jediný uchádzač, zvolenčan Tomáš Melich, no bohužial to stroskotalo hlavne na jeho motivácii, veku a veľmi nestabilných výkonoch. No a vtedy nejako odišiel Ondrík na leto za zárobkami do USA a tým pádom som sa gitary chopil ja. V tejto zostave sme kvôli hroziacim prvým koncertom aj dosť často skúšali, čo sme zúročili hlavne na našom dodnes prvom a jedinom vystúpení, 4.9.2004 v Banskej Bystrici v amfiteátri. Podarilo sa nám to, o čom väčšina začínajúcich metalových SK/CZ kapiel len sníva, otvárali sme tretí ročník More//Than//Fest-u s 30 minútovou show, kde sme zdieľali stage v podstate s našimi idolmi Headlinermi akcie: Grave Digger a Kreator. Hneď so skušobne sme sa dostali na profi pódium 14 x 11m, zapli sme si vysnívané Marshally, postavili konečne poriadne bubny a činely so skutočnými stojanmi , a hrali sme najlepšie ako sme vedeli. Reakcie boli zmiešané, väčšinou pozitívne no o tom si prečítate inde. Po myslím úspešnom prvom koncerte sa udiali dve významné veci: Ondrík sa vrátil z Ameriky s chuťou a dolármi na novú gitaru a Ivko si nešťastne dolámal pravú ruku. Momentálne pracujeme na nových skladbách aby sme mali dosť svojich vypaľovačiek na prípadnú nahrávku a hlavne na živé hranie. Ostatné je hudba budúcnosti...

22.10.2005

Pablo

Peace Love and Music